Štiavnica. Roky na nás pozerajú tie isté okná, múry, ulice a domčeky. Roky pozeráme na malebné mesto v lese my. Kráčame ulicami zamyslení v dennej rutine. A predsa sa nám pred zrakom denne mení, či to vnímame, alebo nie. Osobne si myslím, že tu napriek nepatrným a pomalým zmenám predsa len zastal čas. Našťastie. Núti ma zastaviť tiež. Spomaliť. Hodiny na kostole Nanebovzatia stoja už roky. Tie na radnici majú pre istotu vymenené ručičky. Azda až priveľa indícií. Nechávam sa uniesť. Nie však zložitými myšlienkami, iba pohľadmi na tú nádhernú symbiózu výtvorov človeka a prírody. Akési pohladenie zmyslov. Pokojná atmosféra teplého jesenného popoludnia. Posledné teplé lúče slnka a predlžujúce sa tiene. Nedele sú tu rovnaké. Všetko je ako má byť..
Comments